Predseda vlády SR
Robert Fico (Smer-SD)
Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. Po skončení štúdia práva na
Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálneho
štúdia na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied pracoval na
Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR. V rokoch 1994 -
2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR pred Európskym súdom pre
ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Členom Komunistickej strany Slovenska bol v rokoch 1987 - 1990. V roku
1990 sa stal členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ), v ktorej bol v
rokoch 1996 - 1999 podpredsedom. Ako kandidát SDĽ sa prvý raz stal v
roku 1992 poslancom Národnej rady (NR) SR. Predsedom strany Smer-SD je
nepretržite od jej vzniku v roku 1999.
Trikrát stál na čele slovenských vlád, a to v rokoch 2006 - 2010, 2012 -
2016 a 2016 - 2018. Z pozície premiéra sa v roku 2014 neúspešne
uchádzal o post prezidenta SR, porazil ho Andrej Kiska.
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podal 15. marca 2018
demisiu. Na poste premiéra ho vystriedal Peter Pellegrini. Fico sa
vrátil do parlamentu a stal sa predsedom poslaneckého klubu Smer-SD.
Vicepremiér a minister obrany SR
Robert Kaliňák (Smer-SD)
Narodil sa 11. mája 1971 v Bratislave. V roku 1995 ukončil Právnickú
fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj
postgraduálne štúdium. Pracoval ako manažér vo vydavateľstve právnickej
literatúry ACE Press, následne bol asistentom v Komerčno-právnej
kancelárii. V rokoch 1995 - 2002 sa venoval advokátskej praxi. Najprv
ako koncipient v advokátskej kancelárii Majeríková and Partners, potom
ako advokát v advokátskej kancelárii MKKT.
V parlamentných voľbách v roku 2002 bol zvolený za poslanca Národnej
rady (NR) SR, stál na čele Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. V
rokoch 2006 - 2010 pôsobil ako podpredseda vlády a minister vnútra.
Počas vlády Ivety Radičovej (2010 - 2012) bol členom Výboru NR SR pre
obranu a bezpečnosť, predsedom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu
činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) a členom Stálej delegácie
NR SR do Parlamentného zhromaždenia NATO.
Od predčasných parlamentných volieb v marci 2012 zastával post ministra
vnútra a podpredsedu vlády. Tieto funkcie mu patrili aj po voľbách do NR
SR, keď ho 23. marca 2016 vymenoval prezident Andrej Kiska za šéfa
rezortu vnútra. Na tento post však 12. marca 2018, krátko po vražde
novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, rezignoval.
Po návrate do parlamentu pôsobil ako člen Ústavnoprávneho výboru NR SR a
Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Dňa 31. decembra 2018 sa vzdal
mandátu poslanca NR SR.
Vicepremiér pre eurofondy a plán obnovy
Peter Kmec (Hlas-SD)
Narodil sa 11. novembra 1966 v Nitre. Po skončení gymnaziálnych štúdií v
Nitre a Banskej Štiavnici absolvoval v roku 1990 Moskovský štátny
inštitút medzinárodných vzťahov. Právnický titul nadobudol na Právnickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1993 - 1997 pracoval v stálej misii SR pri OBSE vo Viedni.
Politickým radcom misie OBSE v Gruzínsku bol v rokoch 1998 - 1999. Od
roku 2000 do roku 2003 bol zástupcom veľvyslanca SR v Izraeli a v rokoch
2003 - 2005 zástupcom veľvyslanca SR v Spojených štátoch amerických
(USA). Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR vo Švédsku bol v
rokoch 2007 - 2012. Ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v USA
pôsobil v rokoch 2012 - 2018. Poradcom premiéra Petra Pellegriniho pre
zahraničnú politiku bol v rokoch 2018 - 2020.
Vo voľbách do NR SR v marci 2020 kandidoval za Smer-SD, stal sa
poslancom a podpredsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti. V júni
2020 oznámil odchod zo Smeru-SD, vstúpil do Hlasu-SD a pôsobil ako
nezaradený poslanec.
Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR
Denisa Saková (Hlas-SD)
Narodila sa 17. apríla 1976 v Nitre. V rokoch 1994 - 1999 študovala na
Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave odbor
finančná sústava, peňažníctvo. Medzi rokmi 1999 - 2006 si vzdelanie v
odbore peňažníctvo doplnila doktorandským štúdiom.
Pracovala v akciovej spoločnosti DELTA E.S. či spoločnosti Cap Gemini
Ernst & Young. V rokoch 2003 - 2007 bola riaditeľkou divízie
aplikácií v E.ON IT Slovakia.
V rokoch 2007 - 2010 zastávala funkciu generálnej riaditeľky sekcie
informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti na Ministerstve vnútra SR. Po
pôsobení vedúcej úseku koordinácie poskytovaných služieb v E.ON IT
Slovakia (2011 - 2012) sa vrátila na Ministerstvo vnútra SR, kde bola v
rokoch 2012 - 2016 vedúcou služobného úradu.
V roku 2016 sa stala štátnou tajomníčku na Ministerstve vnútra SR.
Prezident SR Andrej Kiska ju za vlády Petra Pellegriniho vymenoval 26.
apríla 2018 za ministerku vnútra. V parlamentných voľbách v roku 2020
kandidovala za stranu Smer-SD a stala sa poslankyňou Národnej rady SR. V
júni 2020 oznámila odchod zo Smeru-SD a vstúpila do strany Hlas-SD, v
ktorej zastáva post podpredsedníčky.
Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR
Tomáš Taraba (nominant SNS)
Narodil sa 13. februára 1980 v Modre. Po maturite na pezinskom gymnáziu
študoval v rokoch 1998 - 2003 politológiu na Univerzite Komenského v
Bratislave. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol aj na Národohospodárskej
fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pracovnú kariéru začal v
roku 2003 ako produktový manažér v spoločnosti European Investors. V
rokoch 2004 - 2006 pôsobil na sekcii priamych zahraničných investícií v
štátnej Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO).
Politicky sa začal verejne angažovať od roku 2019, keď spoluzakladal
stranu Kresťanská demokracia - Život a prosperita (KDŽP, dnes Život -
Národná strana), v ktorej pôsobil aj ako predseda. Za poslanca do NR SR
kandidoval vo februárových voľbách v roku 2020 na kandidátke strany
Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Taraba pôsobil vo
Výbore NR SR pre európske záležitosti a bol tiež členom Výboru NR SR pre
hospodárske záležitosti.
Koncom mája 2020 odišiel z poslaneckého klubu ĽSNS. V predčasných
septembrových voľbách v roku 2023 kandidoval na kandidátke SNS.
Minister financií SR
Ladislav Kamenický (Smer-SD)
Narodil sa 4. októbra 1970. Je absolventom Obchodnej fakulty Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Pred nástupom do verejnej funkcie podnikal a
založil viacero menších spoločností ako Eufinex, PoistnaKalkulacka.sk,
Ixion, Gallery Slovakia a Arkturus.
Po voľbách v roku 2012 sa stal poslancom Národnej rady (NR) SR za
Smer-SD a bol členom Mandátového a imunitného výboru NR SR. Do
poslaneckej lavice zasadol aj po voľbách v roku 2016. Zastával aj post
predsedu Výboru NR SR pre financie a rozpočet a bol členom Výboru NR SR
pre európske záležitosti.
Od 7. mája 2019 do 20. marca 2020 pôsobil ako minister financií. Vo
volebnom období 2020 - 2023 bol poslancom NR SR. Je členom predsedníctva
strany Smer-SD.
Minister spravodlivosti SR
Boris Susko (Smer-SD)
Narodil sa 26. mája 1970 a vyštudoval právo. Za Smer-SD kandidoval v
parlamentných voľbách prvý raz v roku 2012. Po zvolení za poslanca sa
stal členom Ústavnoprávneho výboru NR SR a podpredsedom Výboru NR SR na
preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).
Vo volebnom období 2016 - 2020 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve
životného prostredia SR a v nasledujúcom volebnom období (2020 - 2023)
členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a predseda Výboru NR
SR pre nezlučiteľnosť funkcií.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Juraj Blanár (Smer-SD)
Narodil sa 19. mája 1966 v Žiline. Je absolventom Stavebnej fakulty
Vysokej školy dopravy a spojov (dnes Žilinská univerzita) v Žiline. V
rokoch 1993 - 1994 bol na študijnom pobyte na Aalborg Univerzity v
Dánsku. Študijné pobyty v Spojenom kráľovstve na Aston Univerzity,
Univerzity of Birmingham či vo firme WS Atkins Huntingdon absolvoval v
roku 1996. Od roku 1994 pracoval na rôznych pozíciách v spoločnosti
Váhostav, naposledy ako riaditeľ odboru marketingu a technického
rozvoja.
Poslancom NR SR za Smer-SD je od roku 2002. V strane pôsobí v súčasnosti
ako podpredseda. Vo volebnom období 2002 - 2006 bol členom Výboru NR SR
pre životné prostredie a Výboru NR SR pre európske záležitosti.
Počas volebného obdobia 2010 - 2012 bol podpredsedom Zahraničného výboru
NR SR. Po voľbách v roku 2016 sa stal členom Výboru NR SR pre
zdravotníctvo a podpredsedom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. V
marci 2018 ho zvolili za predsedu Mandátového a imunitného výboru NR SR.
Od roku 2020 zastával post podpredsedu NR SR. V rokoch 2005 - 2017 bol
tiež predsedom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Richard Takáč (Smer-SD)
Narodil sa 10. mája 1982 v Prievidzi. Vyštudoval Slovenskú
poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Prvýkrát sa objavil na politickej
scéne v roku 2014, keď úspešne kandidoval v komunálnych voľbách za
Smer-SD na post poslanca v Prievidzi. V roku 2018 neúspešne kandidoval
za primátora mesta Prievidza.
Poslancom NR SR sa stal po voľbách v roku 2020, v ktorých kandidoval za
Smer-SD. V parlamente pôsobil ako člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo
a životné prostredie. Je podpredsedom Smeru-SD.
Minister dopravy SR
Jozef Ráž ml. (nominant Smeru-SD)
Narodil sa 17. júla 1979 v Bratislave. Vyštudoval Obchodnú fakultu
Ekonomickej univerzity v Bratislave a právo na Bratislavskej vysokej
škole práva (v súčasnosti Paneurópska vysoká škola). Je synom lídra
skupiny Elán Joža Ráža. V roku 1999 začal spolu s manželkou podnikať v
oblasti gastronómie.
V štátnych štruktúrach začínal v roku 2005 na Ministerstve obrany SR u
Martina Fedora (SDKÚ), kde vystriedal viacero riadiacich pozícií. Na
ministerstve pôsobil aj počas prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). Po
odchode z Ministerstva obrany v roku 2010 začal pracovať pre vtedajšieho
predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Pavla Freša (SDKÚ-DS) ako
špecialista pre oblasť verejného obstarávania na Bratislavskom
samosprávnom kraji.
Odtiaľ prestúpil v roku 2012 do Slovenskej pošty, a. s., ktorú viedol
krízový manažér Tomáš Drucker. Od marca 2016 zastával post generálneho
tajomníka služobného úradu na Ministerstve zdravotníctva SR. Na
ministerstvo prišiel spolu s Druckerom, ktorý sa postavil na čelo
rezortu. V marci 2018 navrhla strana Smer-SD Jozefa Ráža ml. na post
ministra vnútra, ministrom vo vláde Petra Pellegriniho sa napokon
nestal. Na ministerstve zdravotníctva pracoval do marca 2020.
Minister vnútra SR
Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD)
Narodil sa 4. februára 1987 v Michalovciach. Vyštudoval Právnickú
fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 2011 - 2012
pôsobil na Rektoráte UK v Bratislave. Ako právnik pôsobil aj v Správe
štátnych hmotných rezerv SR (2012 - 2014). Od roku 2014 do roku 2016
zastával funkciu riaditeľa odboru vnútornej správy na Ministerstve
školstva, vedy, výskumu a športu SR.
V roku 2016 pôsobil na Úrade vlády SR ako poradca v Kancelárii
podpredsedu vlády SR pre investície. Ako generálny tajomník Úradu
podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pracoval v rokoch
2016 - 2018. V období rokov 2018 - 2020, keď bol premiérom Peter
Pellegrini, zastával funkciu vedúceho Úradu vlády SR.
Vo voľbách v roku 2020 kandidoval za Smer-SD a stal sa poslancom NR SR a
členom Výboru NR SR pre európske záležitosti. V júni 2020 oznámil
odchod zo Smeru-SD, vstúpil do strany Hlas-SD, v ktorej je generálnym
manažérom.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Erik Tomáš (Hlas-SD)
Narodil sa 15. júna 1975 v Humennom. V roku 1998 absolvoval štúdium na
Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku
2006, keď sa stal hovorcom vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka
(Smer-SD), pracoval ako redaktor v televízii Markíza. Od roku 2010
pokračoval ako hovorca strany Smer-SD. V rokoch 2012 - 2016 pôsobil ako
šéf tlačového odboru na Úrade vlády SR, keď bol premiérom Robert Fico.
V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval za Smer-SD. Po voľbách sa
stal štátnym tajomníkom ministerstva školstva. Z rezortu školstva
odišiel po necelých piatich mesiacoch, vrátil sa do poslaneckého kresla a
zároveň bol poradcom premiéra Fica pre médiá. Členom Smeru-SD sa stal v
auguste 2018. Do parlamentu za Smer-SD sa dostal aj po voľbách v roku
2020. Zastával funkciu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na
kontrolu činnosti SIS a bol tiež členom Výboru NR SR pre sociálne veci.
V júni 2020 oznámil odchod zo Smeru-SD a vstúpil do strany Hlas-SD, v ktorej zastáva post podpredsedu.
Ministerka zdravotníctva SR
Zuzana Dolinková (Hlas-SD)
Narodila sa 20. januára 1983. V rokoch 2002 - 2007 študovala na
Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a už počas štúdia
pracovala ako asistentka v advokátskej kancelárii. V roku 2009 získala
titul JUDr. Následne pôsobila ako advokátska koncipientka (2008 - 2015).
Od júla do decembra 2017 pracovala ako výkonná riaditeľka akciovej
spoločnosti Lekár. Od roku 2015 zastávala funkciu výkonnej riaditeľky v
Zväze ambulantných poskytovateľov, pričom od roku 2019 bola súčasne aj
predsedníčkou predstavenstva a od roku 2020 sa stala prezidentkou zväzu.
V parlamentných voľbách v roku 2020 neúspešne kandidovala za stranu
Dobrá voľba. Od roku 2021 je podpredsedníčkou strany Hlas-SD.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Tomáš Drucker (Hlas-SD)
Narodil sa 20. júla 1978 v Bratislave. Vyštudoval Právnickú fakultu
Trnavskej univerzity a odbor aplikovaná informatika a automatizácia v
priemysle na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V rokoch
1997 - 2006 pracoval v oblasti IT sektora.
Pôsobil tiež na manažérskych postoch v štátnych podnikoch ako napríklad
Vojenský opravárenský podnik Nováky, Jadrová vyraďovacia spoločnosť -
JAVYS, bol tiež podpredsedom predstavenstva v 1. župnej. Od roku 2012
bol generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenskej pošty.
Prezident SR Andrej Kiska vymenoval 23. marca 2016 ako nominanta strany
Smer-SD Tomáša Druckera za ministra zdravotníctva. Počas vlády Petra
Pellegriniho zastával necelý mesiac - od 22. marca do 17. apríla 2018 -
post ministra vnútra. Pôsobil tiež ako zakladateľ a líder politickej
strany Dobrá voľba, ktorá však zanikla a v predčasných parlamentných
voľbách v septembri 2023 sa zlúčila so stranou Hlas-SD.
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Richard Raši (Hlas-SD)
Narodil sa 2. apríla 1971 v Košiciach. V roku 1995 absolvoval Lekársku
fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Deväť rokov (1995 - 2004)
pracoval na Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Louisa
Pasteura v Košiciach, kde pôsobil aj ako námestník riaditeľa pre
liečebno-preventívnu starostlivosť. Primátorom Košíc bol v rokoch 2010 -
2018. Ministrom zdravotníctva vo vláde Roberta Fica bol od roku 2008 do
roku 2010.
Poslancom NR SR za stranu Smer-SD bol v rokoch 2012 - 2016. V parlamente
pôsobil ako predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a ako člen
Výboru NR SR pre zdravotníctvo. V rokoch 2018 - 2020 bol v kabinete
Petra Pellegriniho podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.
V parlamentných voľbách v roku 2020 úspešne kandidoval za Smer-SD, ale v
júni 2020 oznámil, že vstupuje do strany Hlasu-SD, v ktorej je
podpredsedom.
Ministerka kultúry SR
Martina Šimkovičová (nominantka SNS)
Narodila sa 29. augusta 1971 v Modre. Vyštudovaná pedagogička nastúpila
koncom 90. rokov na miesto moderátorky športového spravodajstva v
súkromnej TV Markíza. Postupne sa prepracovala na moderátorku hlavného
večerného spravodajstva. V Markíze pôsobila takmer 18 rokov až do roku
2015, keď odišla z televízie pre statusy o utečencoch. V posledných
rokoch vystupovala hlavne ako moderátorka na obrazovkách alternatívnej
internetovej televízie TV Slovan.
Vo voľbách 5. marca 2016 sa dostala do parlamentu na kandidátke novej
strany Borisa Kollára Sme rodina. Začiatkom júna 2016 ju však hnutie Sme
rodina spolu s ďalšími dvoma poslancami zo svojho klubu vylúčilo. V NR
SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa. Bola podpredsedníčkou Výboru NR
SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a necelé tri mesiace po
nastúpení do parlamentu bola členkou Výboru NR SR pre európske
záležitosti.
V roku 2019 neúspešne kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu
ako líderka kandidátnej listiny mimoparlamentnej strany Starostovia a
nezávislí kandidáti. Vo februári 2020 viedla v parlamentných voľbách
kandidátku strany Hlas ľudu, ktorá sa však do parlamentu nedostala. V
predčasných septembrových voľbách v roku 2023 kandidovala za SNS.